Mali ste niekedy syndróm druhej rukavice?
Ten pocit hurá! keď dokončíte pletenie prvej rukavice, ktorá rýchlo ubúda, keď začnete s druhou?
Toto je extrémny chvost syndrómu druhej rukavice, tí s jemnou citlivosťou môžu chcieť prestať čítať tu....
Predtým som sa prehrabával vo svojej škatuli WIP (áno, potrebuje krabicu... ako som už povedal, Nie som úplný finišer...! ), keď som našiel pár rukavíc, ktoré som začal pliesť v septembri 2016…..!
Jeden z nich je krásne dokončený, treba zapliesť len konce. Druhý je zakrpatený výtvor bez prstov, ktorý na mňa číhal viac ako 4 ROKY a čakal, kým ho dokončím!
Možno je jeho rokom 2021? Možno nie... Určite vám dám vedieť.
Nie je to tak, že by som naozaj mala výhovorku, nedávno som veľa plietla rukavice, uplietla som pár kabrioletov pre môjho otca na Vianoce a tiež som uplietla pár pre moju polovičku.
Tiež som práve začala pliesť tieto veľmi malinké maličké rukavičky pre moju dcéru....len musím dúfať, že syndróm druhej rukavice už nezasiahne!
Aj keď zasiahne, nie som si istý, či sa niekedy oblečú...ODMIETA nosiť rukavice, aj keď jej ruky mrznú! Myslel som si, že možno by lepšie fungovali nejaké rukavice, v ktorých mala voľné prsty na hranie sa s vecami.
Naša včerajšia skúška však nedopadla dobre, v priebehu niekoľkých sekúnd bola opäť vypnutá. Len si musím upliesť rukavicu dve, potom nájsť nejakú lepiacu pásku, aby si ich udržala na nej!
Tak čo ty? – ste sériový projektový dokončovateľ? alebo ako ja, aj ty nakoniec necháš veci napoly hotové?
Aký je najhorší prípad syndrómu druhej rukavice (alebo ponožky!), ktorý ste kedy mali?
TTFN!
